Smrť sa stala začiatkom

Sousari Taiqza

Začalo to pohrebom.
Smutné tváre ľudí, padlé legendy boli jediné, kto sa v tú chvílu dokázal usmievať. Sivý Strážcovia odviedli skutočne dobrú prácu z mimikou tváre, akoby to tak chcel, akoby skutočne umrel s úsmevom na tváry. Sousari sa díval vôkol seba. Až teraz si uvedomil aké je ťažké zastať a premýšlať.
Stal som sa Vodcom ANBU, som postavený vyššie ako ty otec. Ale prečo na neho teraz myslím. Si mrtvý, panchart, žiaden hrob ti nebude zasvätený, žiadna modla sa z teba nestane. Tvoje telo bude spálené a v kronikách sa z teba stane iba jeden z nekonečna odporcov, ktorý stáli proti Iwagakure, stáli proti mne.
Veľká časť tela bola umelá, avšak snažila sa vyzerať na starcovi čo najreálnejšie, akoby umrel v spánku, a nie byť zabitý vlastným ochrancom a následne byť roztrhaný na dve kusy ako nejaké mäso. Obyvateľa, obyčajný obchodníci, bankári aj deti prestali so svojimi činnostami. Shinobi tu bolo pomenej, ani jeden člen ANBU jednotiek. Strážil, skrývaj svoj zármutok. každý člen išiel k mrtvym telám svojich príbuzných, padlých v mene Iwagakure, zradených ANBU route a jeho otcom. Začul výkriky z vezenia, skrytého v podzemí, v jaskyňiach, kde ozvena ich výkrikov doľahla až k jeho ušiam. Netešilo ho to, avšak rozhodli sa tak sami. Každý má právo rozhodnúť sa ako umrie. Sami sa rozhodli ma zradiť, veriť v šialenú víziu mojeho otca. Aj keď prehrali, vzdali sa po zmarenej nádeji na útek. Mohli sa zabiť sami. Oni však chceli trpieť. nech je tak.
Všímal si tváre vodcov klanov, stojúcich vedla seba. Ani jeden z nich nebol nejak smutný z toho čo sa stalo. To bude tým že polovica členov rady bola pri vojne zabitá a vymenená. Nový skoro vôbec nepoznali túto osobu ako človeka. Tsuchikage sa ostavil, aby vzdal hold svojemu predchodcovi, ktorý tak dobrovoľne mu uvolnil miesto. Tenpura, tak sa volá to dieťa ktoré priviedol. Nemohol mať viac ako dvadsať rokov, sotva viac ako dieťa, ale aj tak ho všetci rešpektovali, báli sa ho. Mal sa vrátiť jeden z Turaki, tí aspoň vedeli čo sa tu rieši, nie ako ten odpadlík.
Tsuchikage sa postavil sám, položil kvetinu Kamélii, obľúbený kvet bývalého Tsuchikageho, zakladateľa rodiny Reizei.
"Čo by som mal povedať? Že Saburo Reizei, bývalý Tsuchikage bol hrdina a Legenda?" Ľudia sa na neho zadívali. Zdá sa že Tenpoua nikto z nich skutočne nepozná. "Čakáte že vás uchlácholím? Váš "Oslavovaný" Tsuchikage umrel ako nejaký hlupák, pretože veril, že VY ste mu verný. A čo z toho mal? Bol zradený jedným z vás, zabitý ďalším a desiatky z jeho "verných" sa zabíjali navzájom, pretože si nedokázal udržať moc? pretože jeden aj druhý si pomysleli, že by bolo fajn stať sa novým vodcom a keby sa ním aj stal, oslavovali by ste ho rovnako ako tohoto dedka, ktorý vlastne bol príliš slabý na titul Tsuchikage
Sousari sa díval. Videl strach, odpor a rozhorčenie. Vedel prečo to robí, vedel čo tým chce docieliť. Deti utáchli svoj plač, matky jemne zakvílili. Hlasy z davu bez tváry vykrikovali "Nemáš srdce bastard?" Sousari pozoroval jeho tvár, snažil sa v nej nájisť nejaký stud či skrupule. Videl však iba jeho oči, ako ho ovládali, nútili ho do nich hladieť a vidieť... Nič. Dav začal kričať, pričom sami znesväcovali tento pohreb viac ako Tenpou sám.
"Nečakajte odo mňa že vás budem milovať, nečakám od vás to isté. Sám som trpel za zradu a verte mi, že smrť vždy bola vykúpeným, nikdy nie trestom. príde nový rád, nový svet, ktorý sa nám otvára. Iwagakure je silná tak ako je jej Tsuchikage. A ja som silný. Ja som silný"
Posledné slová povedal potichu, akoby sa bál že to niekto mohol počuť. Zadíval sa na neho. Sousari cítil ťarchu jeho pohladu. Tie oči boli staršie, staršie ako on sám. Ako sa mohol nechať oklamať telom? Smrť je vykúpeným, on to predsa vedel. Nikdy nebol dieťatom. Sousari však neuhol. On ním tiež nikdy nebol.
"Zavolaj naše "žiarivé" nádeje, deti, ktoré sa mali stať Geninmi a dokázali prežiť vzburu tým že sa schovávali, kým ich súrodenci umierali. "
Začalo pršať, dav sa rozišiel. Hrobka prvého Reizeia bola pokrytá Kaméliami, kvetmi ktoré mu jeho dcéra tak často nosievala. Sousari podišiel bližšie. Vyryté symboly v kameni oslavovali jeho meno. Saburo Reizei, Hachidaime Tsuchikage, otec národa a padlý hrdina. Daždové slzy skropili Sousariho tvár. Aké hlúpe by bolo roniť slzy pre osobu, ktorá pre neho bola iba titul a ikona, nikdy nie osoba. zabil vlastného otca a neuronil ani slzu. Čo pre neho znamená tento starec? Ostal tam sedieť, počúval spev iba pre jeho uši. Zdalo sa mu že ho aj uvidel. Fénix.
Bol to smútok za starou, či privítanie novej legendy? A ak áno, ktorý z nás sa ňou mal stať?