Budova Yamikageho

Yamikage

Dvere na ktoré si zaklopala sa sami od seba otvorili, akoby ich obsluhoval nejaký duch. Keď si vošla do miestnosti, mohla si si všimnúť, že vo vnútri nikto nieje. Steny a okná boli zahalené temnotou a vzduch v miestnosti bol zaťažkávajúci. Odrazu sa dvere za tebou sami od seba zatvorili a teba zahalila tma. No v tom sa pred tebou objavili akési oči, ktoré vyzerali ako pentagram a svietili na žlto. "Už som ťa očakával." Prehovoril som temným hlasom, ktorý niekomu mohol nahnať strach. V tom sa v miestnosti objavilo svetlo a odhalilo Yamikageho telo. Pozrel som sa na Shizuky a len som sa pousmial.

Yamikage

Sledoval som jej reakcie na môj príchod, a stalo sa presne to čo som čakal. Negativizmus, beznádej v tváry...a všetko čo len Shukaku dokáže spôsobiť človeku. Poriadne som si ju obzeral až som sa nakoniec pozrel do jej očividne nevyspaných očí. "Robiť si srandu ? To by som som nerobil, hlavne nie teraz keď tu si ty." Vypol som Yukimon vo svojich očiach, a pomaličky som podišiel ku Shizuke. "Čo keby sme sa trošku prešli, čo ty nato ?" Povedal som a na mojej tváry sa objavil mierny úsmev. Potom som sa otočil a podišiel som ku oknu. Pozrel som sa von na krajinu v ktorej bývam, a o ktorú sa starám. "Možno si myslíš, že zato môžem ja. Za to všetko čo prežívaš ako Jinchuuriki. Ja sa ti nečudujem, bol som to predsa ja kto ho do teba zapečatil." Pootočil som hlavu tak, aby som videl na Shizuku. "No pravdou je, že viem veľmi dobre ako sa cítiš. Ja sám mám v sebe niekoho, kto má vlastný rozum." Zamračil som sa, a pozrel som sa do zrkadla. Kedysi som sám seba nenávidel, ale teraz to bolo iné.."Tak či mi povieš ? Ideme trénovať ?"

Yamikage

Ako vidím, tak sa jej nič nechce. Ale to sa zachvílu zmení, to prísahám. Keď som sa pozeral na seba v zrkadle, môj pohľad na seba sa zmenil. Otočil som sa a odkráčal som ku svojmu stolu. Otvoril som šuflík, a vyťiahol som z neho zložku o Shizuke. Len tak som si ju rýchlo prebehol a vrátil som ju späť do stola. Otočil som sa a prikročil som ku Shizuke. Vražedným pohľadom som sa jej pozrel do očí, a odrazu sa všetko okolo nás začalo triasť. "Ty...dávaj si pozor ako sa somnou rozprávaš ?!" Steny okolo nás začali praskať a všetko sa triaslo. Shizuka mohla vidieť ako spoza mňa vychádza niečo temné. Vyzeralo to akoby nadomňou stála samotná smrť. Bola to temná pestava zahalená v plášti. "Takže, ako sa rozhodneš ?"

Yamikage

Po jej odpovedi som pochopil že to nemá význam. Obrovskou rýchlosťou som sa objavil za ňou, chytil som ju za rameno a preniesli sme sa cvičisko. (presun)

Jun`ichi - Zoki
Kráčal som ulicov smerom k budove KAgeho Yare , yare Zoki tak dnes sa stretneme zo zvyškom týmu dúfam že nám z ase nespravíš hanbu . No dovol ja kedy som niečo také urobil ? Mám začať menovať ??nie nie nie netreba . Ostaneš pekne potichu nemusia o nás hneď všetci vedieť že sme blázni a o našom malom tajomstve tiež budeš mlčať jasné ty pako . Jasé jasné veď ma poznáš. Veď práve to.
Vstúpil som do budovy a prešiel som ku kancelárii Kageho. Zaklopal som a vstúpil dovnútra nikto tam však nebol. [color=green]Ehm Jun a čo teraz ?=green]] No ono tak , neviem no počkáme . Ty čo keby sme si to tu prezrely . Nie to sa nepatrí. Ale no tak koľko krát ešte budeš mať takú možnosť. Vravím nie . Možno zistíme že hokage je nejaký fetišista. Prestaň už, hovorím nie . No taaaak len trocha a keby niečo vyhovoríme sa že sme niečo stratili . Nie. Jun a čo ak tu má aj info o nás . Ehm tak dobre ale len nakukneme . Samozrejme . podišiel som ku stolu kde mal Yamikage papiere a pootvoril som zásuvku a začal som si prezerať dokumenty hľadal som spis s mojím menom.

Yamikage

Vracali sme sa do Budovy, v tom som zacítil niečo, čo do mojej kancelárie určite nepatrilo. Vietor zafúúkal a dvere sa rozleteli, no pred nimi nikto nestál. Nikoho si nemohol vidieť, vyzeralo to akoby tam vážne nik nebol a bol to len vietor. No v tom som sa naklonil spoza teba a pošepkal som ti do ucha. "Chlapče, potrebuješ niečo ?!" Povedal som temným hlasom. Chytil som ho za tričko a preniesol som ho pred stôl. Pustil som ho a posadil som ho na stoličku. Potom som zatvoril zásuvku. no pred tým som sa pozrel či tam je všetko tak, ako má byť. Môj pohľad padol na istého chlapca, na ktorého som čakal. "Takže si konečne tu. Ty budeš určite Jun´ichi Nemuro." Povedal som, a následne nato som zavolal Shizuky do miestnosti. Posadil som sa do svojho kresla a opäť som sa pozrel na Jun´ichiho. "Takže, vysvetlíš mi čo si hľadal v mojich spisoch a dokumentoch ?!" Povedal som zlostným hlasom. Bol som totižto dosť naštvaný a mal som toho už na dnešný deň dosť.

Jun`ichi - Zoki
Ako som tak vykonával tú činnosť zrazu sa rozleteli dvere a zacítil som niečo ako vietor Uff prievan. oddýchol som si keď v tom sa ozval ten hlas málom som skolaboval a už ma nikto niesol pred stôl a tam som sa dobrovolne nasilu posadil do stoličky Sakra ty idiot vidíš čo som ti hovoril. na otázku čo som hľada v jeho stole bleskovo odpovedal Zoki Gumených mevedíkov. Bud ticho ty idiot . pozrel som na Yamikageho a trochu priblblo som sa usmial Ehm n ono viete nikto tu nebol a ja ...... No dobre vyhováraqť sa nemá zmysel . Hľadal som tam svoju zložku chcel som vedieť čo všetko sa tam o mne píše . odpovedal som a v duchu som práve dával zopár spakruky kres papuľu Zokimu Ty pako teba tak počúvať len problémy vieš vyráať ty blbec jeden.

Yamikage

Miestnosť kde sme sa nachádzali nebola moc veľká, no mne stačila. Prebehol som očami obidvoch geninov v mojej pracovni, no aj tak som musel zareagovať na Jun´ichiho odpoveď. Naklonil som sa ku nemu cez stôl a povedal som. "Som rád, že si úprimný. Faloš s duše nenávidím!" Usmial som sa. "Viem o tebe všetko, takže ukľudni Zokiho, lebo budeš kefkou na zuby umývať všetky záchody v Yami." Vrátil som sa späť a prehlásil som. "Takže, zavolal som vás iba s jedného dôvodu. Vy, ste nový tým Yamigakure no Sato. Budete len dvaja, zatiaľ, a to s toho dôvodu, že je veľmi ťažké pre vás vybrať tretieho člena." Postavil som sa a podišiel som ku otvorenému oknu. Otvoril som ho, oprel som sa o parapetu a pozrel som sa na svoju dedinu. Usmial som sa a hlavu som pootočil na tých dvoch. "Verím, že budete spolu vychádzať. No nato treba aj trošku dôveri, ktorú si musíte získať.." V tom vbehla do miestnosti moja sekretárka.."Yamikage-sama..dostali sme súrnu prosbu o pomoc z prístavu v Yamigakure. Prístav bol napadnutý pirátmi, nemáme o nich moc informácií, no minimálne jeden z každej skupiny tých pirátov ovláda nejaké jutsu." "Rozumiem, okamžite tam niekoho pošleme." Dopovedal som a sekretárka opustila moju pracovňu. "Takže, a mám rovno pre vás aj nejakú misiu. Pôjdete a zneškodníte tých pirátov v pristave. No dávajte pozor, môže sa stať hocičo." Povedal som a dal som Jun´ichimu do ruky zvitok s informáciami, ktorý mi dala sekretárka.

Kyriuzu Mateo

Tséééh.. To je ale den.. Protahoval jsem se na ulici, která se mi nikdy nelíbila, ale vypadá to tak, že zajdu za Yamikagem. Wheew.. Znovu jsem se protáhnul, ale v myšlenkách mi něco zabrázdilo. Hej, blbečku, neprotahuj se furt, vypadáš jak idiot! Muhahaha! Jak jinak, mistr Mateo se zase začal smát.. Někdy lituji toho, že ho mám vůbec v těle. Sklapni Mateo.. Když jsem došel nakonec ulice, zatáhl jsem za kliku a vešel dovnitř. Dobrý den, Yamikage-sama. Jsem tady, a..a.. A seš naprosto blbe... Nestačil jsem doříct větu a Mateo se chopil mých "hlasivek". Ksoh.. Pardon, jsem tady, abych přijal misi a zároveň tým, se kterým povedu můj dobrodružný život shinobiho. Řekl jsem, ale v duchu jsem byl stále naštvaný.. Co si to ten Mateo dovoluje? Mluvím s takto vysoko postavenou osobou a on.. on.. Je to prostě zlá energie něčeho, nesnáším ho a to to slovo nikdy nepoužívám. K čertu s ním.

Jun`ichi - Zoki
Počúval som Yamikageho a ptom aj tú babu potom som rovna pozrel na Yamikageho Dobre vybavíme to ale chcem aby ste vedeli že nebudem zodpovedný za to ak sa tam niekto rozhodne zomrieť. Pri tom som zazre na tú babu a zobral som zvitok
Tak Jun rozsekáme ich čo myslíš . Len sa moc neteš ak si dovolili zaútočiť na prístav určite to nebudú len tak nejaký piráti takže sa priprav. Zvitok som odložil a vydal som sa smerom k dverám Ehm Yamikage chcete aj nejaký ateriál k vypočúvaniu ??? opýtal som sa predtým ako som odišiel.

Yamikage

Jun´ichiho reakcia ma neprekvapovala..presne túto som totižto očakával. "Na tejto misií je zodpovedný každý sám za seba." Povedal som. "No, aj tak by som ocenil keby ste si navzájom pomáhali. Ste jeden tým, jedna skupina." Dodal som. V tom ku nám zavítal ďaľší z geninov Yamigakure no Sato. Môj pohľad padol na Kyruiza, ktorý sem vtrhol bez toho aby zaklopal. A seš naprosto blbe... Zlostne som sa zamračil na Kyruiza. "Čo si to povedal ?!" povedal som temný hlasom. Dobre, nebudem si to všimať, musím sa ukľudniť. Zavrel som oči a zhlboka som sa nadýchol. Vydýchol som a pozrel som sa na Jun´ichiho. "Nie, nebereme zajatcov a čo sa týka toho vypočúvania...Potrebujem aby si mi zistil, z akého dôvodu prišli a napadli náš prístav..Potrebujem, aby si zistil, či prišli len z dôvodu ako každý iný pirát..ničiť a kradnúť..alebo sa snažia niečo získať." Podišiel som medzi nich a povedal som. "Ešte pred tým ako odídete, rád by som vám predstavil Kyruiza. Teraz pôjde s vami na misiu, ale nebude vo vašom týme." Usmial som sa. "Pôjde s vami iba aby ste si trošku zdokonalili svoje týmové schopnosti." Keď som dohovoril, prikročil som ku Jun´ichimu. "Na tejto misií budeš veliteľom ty." Usmial som sa. "Dobre, choďte!"

Kyriuzu Mateo

Je docela upovídanej, tsech.. A prej, že představuje Kyriuza? Na mně snad zapoměl blbec nebo co? Jashine na nebi, to je blbec, to je blbec! Tyhle kecy mě v celku nezajímaly, ale to, že stále otravoval a nenechal si říct, už bylo nad mou míru. Snažil jsem se před Yamikagem vypadat co nejnormálněji, ale prostě to nešlo. Nevím proč, ale Mateo to všechno kazil. Jestli nezavřeš hubu Mateo, tak ti slibuji, že se zabiju a tvůj zhoubný život skončím tak či onak já! Vynadal jsem mu v myšlenkách a šel jsem se seznámit z ostatními. Nejprve jsem zamířil k Jun´ichimu. Je mi ctí, Junnichi sensei. Poklonil jsem se, ale Mateo ovládal prakticky můj hlas a už chtěl říct pár nadávek. Já si jen párátko zapíchl do ruky. Bolelo to, ale aspoň i jeho. Doufám, že ho to umlčí.

Jun`ichi Nemuro
Prebehol som ich pohľadom Zoki oddýchni si asi nás čaká poriadny súboj no nerob nič kým ti nepoviem jasné. potom som pristúpil ku Kyrizuiovi a moju vychádzkovu paličku som mu priložil ku bruchu Ešte raz ma oslov sensei a neručím za následky potom som sa len otočil a kývol hlavou na znak že vyrážame . Vybehol som z budovy Kageho a zamieril som priamo do prístavu. Takže piráti tak sa ppripravíme na Suiton aj ked to nieje nič pre mňa ale tak určite to nebudú nejaký trénovaný borci však. preblesklo my hlavou a ja som siahol po svojej kose .

Yamikage

Keď všetci opustili miestnosť kageho, sadol som si na stoličku a pozrel som sa cez okno. Chvíľu nato som len zavolal do vnútra svoju sekretárku. "Nikumi, poď sem." Otvorili sa dvere a do miestnosti vstúpila sekretárka. "Áno, Yamikage-sama?" Otočil som sa a pozrel som sa jej do očí. "Zavolaj Akia, mám pre neho jednu dôležitú misiu." Kývol som rukou a vtedy sa Nikumi otočila a dobehla ku strážiam pred schodiskom. Naklonila sa ku jednému z nich a pošuškala mi do ucha. "Yamikage-sama žiada, aby sa do jeho kancelárie okamžite dostavil Akio." Stráž len prikývla a okamžite vyrazili. Nikumi sa pristúpila ku svojmu pracovnému stolu, posadila sa a opäť sa vrátila ku svojej robote. Trvalo to niekoľko minút, keď konečne Akio dorazil. Otvoril dvere a tým jeho unudeným výrazom v tváry sa poklonil. "Yamikage-sama, volali ste ma?" Postavil som sa a otvoril som šuflík od môjho stola. Z neho som vyťiahol akýsi zvitok, ktorý som mu dal do ruky. "V tomto zvytku je zmluva o spojenectve s Kumogakure. Ty teraz pôjdeš za Raikagem a tento zvitok jej predáš." Usmial som sa. "Ale buď opatrný, je to veľmi dôležité. Práve preto tam posielam práve teba." Chytil som ho za rameno. "Spolieham na teba." Akio len prikývol hlavou a vydal sa na cestu. Keď Akio odišiel, vrátil som sa ku svojmu oknu, sadol som si a začal som preberať rôzne papiere a zmluvy.

Shizuka Kimyou

Ani nevím proč ale moje nohy mě dovedli ke Kagemu.Už jsem měla plný zuby toho nic nedělání a stepování na místě.Potřebovala jsem něco udělat.Potřebovala jsem nějakou misi a bylo mi úplně jedno jakého typu bude.Jen když jsem nemusela nikoho hlídat. Zabíjení,špehování.Cokoliv jen ne hlídat. Měla jsem problém že mi vadili lidi s kterými jsem musela být víc než hodinu v kuse.A to se týkalo i samotného kageho.I jemu jsem dovedla říct do očí co si v danou chvíli myslím i kdyby to bylo něco proti jemu samotnému. Kosu jsem si opřela o rameno a zaklepala.No zaklepala spíše jsem třikrát zabouchala pěstí do dřevěných dveří.Udělalo to skutečně dobrý a hlučný zvuk což se mi i dost líbilo.Ráda jsem prudila lidi kolem sebe. Alespoň si tak zvykli na to že já nejsem osoba pro kamarádění. Nečekala jsem na odpověď a rovnou otevřela dveře.Stoupla jsem si do prostřed kanclu a s unuděným výrazem jsem koukla kolem sebe. ,,Že sem lezu." vypadlo ze mě jako první. Tuhle místnost jsem skutečně neměla moc ráda a každý mohl hádat proč asi. ,,Zdravím. Jen malá otázka a pak zmizím zase z vašeho života" začala jsem mluvit a v mém hlase nebyla ani špetka zájmu.Bylo mi jedno jakým stylem jsem do místnosti vstoupila nebo jak se komu jevilo moje chování. ,,Jednu misi" dokončila jsem jednoduše. Kage to musel pochopit protože musel i vědět že víc toho ze mě rozhodně nevypadne.

Yamikage (Kaguya Yudas)

Sedel som vo svojej kancelárií a čakal som na Akia ktorého som poslal do Kumogakure no Sato kôli istej dohode s Raikage. Preberal som si papiere a ukladal ich do šanónov aby som v tom nemal taký bordel. No v tom niekto trikrát silno udrel do dverí. Už podľa toho búchania som vedel že to nemôže byť nikto iný ako malá Shizuka. Jej vystupovanie, chôdza a tá nechuť do života mi bola známa už dobre dlhú dobu. "Ahoj, poď ďalej." Ešte skôr ako som to stihol vysloviť už zase rozprávala. Nad všetkým tým vystupovaním a jej unudenou tvárou som sa len usmial. "Takže chceš ísť na misiu, ano?" Položil som posledný šanón s papiermi do šuflíku v stole a napokon som ho aj zavrel. "To by nemal byť veľký problém." V tom opäť niekto zaklopal. Dvere sa otvorili a do miestnosti vstúpil Akio. "Yamikage-sama, nesiem správy z Kumo." Pristúpil ku stolu a položil tam zvitok. Ja som len kývol hlavou a Akio sa postavil ku Shizuke. "Takže si to zvládol, potešil si ma." Usmial som sa. "Akio, viem že si len teraz prišiel..no mám pre tebe ďaľšiu úlohu. Zober tu mladú Shizuku na tréningové cvičisko a nauč ju ako sa správne používa Bijuu chakra. Spolieham na teba." Ako som dopovedal otočil som sa na Shizuku. "Viem že si chcela ísť na misiu, no pokiaľ nevieš poriadne Shukakuho ovládať, bolo by moc riskantné posielať ťa preč z dediny." Zamračil som a sadol som si späť za stôl. "A teraz choďte, mám ešte veľa práce.""Rozumiem!" Prikývol Akio a čakal kým sa Shizuka rozhýbe.