Genin v zácviku (Riko, DarkLezdgar)

Nachádzate sa na rozľahlej lúke, slno svieti do očí a vetrík vám fúka cez vlasy. Yamikage si zobral nového genina na preskúšanie, a taktiež aj otestovanie reakcíí Bijuu na súboje.....

Yamikage

Kráčali sme prekrásnou prírodou, a pomaličky sa blížila skúška našeho nového jinchuuriki. Všetko nasvečovalo tomu, sa by to dnes mohla dokázať. Ale výraz v jej tváry ma trošku znepokojoval. Keď sme konečne dorazili na miesto, kde sme si mali dať ten tréning, alebo skôr skúšku. Moju pozornosť upútala jej otázka. "Jeden jediný a dosť podstaný dôvod prečo sme tu, leži v tvojej mysli. Ide o Shukakuho, ktorého som do teba zapečatil." Pozeral som sa jej do očí, a trošku som mal výčitky, že som jej pokazil život. "Aby si sa nemusela čudovať, prečo som dal Bijuu zrovna tebe, je nato iba jedna odpoveď. Ako jedna z mála, si nesmrtelná. Takže ťa nemôže zabiť." Usmial som sa. "Dnes, budeme trénovať ovládanie Bijuu. Keďže nechcem aby mi naštvaný Shukaku behal po Yami, a hlavne nechcem aby niečo poničil, musím ťa naučiť ako ho ovládnuť skôr, akoby sa mohol dostať von." Pozeral som sa Shizuke do očí, a očakával som najhoršie. "Takže, môžeme začať. Ukáž mi čo v tebe je."[/center]

Yamikage

Dal som si ruky do vačkou a počúval som jej slová s menšími výčitkami, ale nato nebol práve čas. Keď spomenula tých troch, čo ich roztrhala na kusy, trošku ma zamrazilo, pretože v tej dobe som bol Kage len chvíľu a nevedel som čo mám spraviť. Pozeral som sa na jej výraz v tváry a s toho som usúdil, že dnes nemá najlepšiu náladu. Keď konečne zaútočila, len som sa pousmial a z ľahkosťou som sa vyhol jej útoku. Na jej útoky musím dávať pozor, piesok ju bude obraňovať. Vybral som jednu ruku z vačku a obalil som ju temnou chakrou. Tá mi pomohla preraziť piesok keď som na ňu zaútočil. Ako som ten piesok prerazil, chytil som ju pod krk a zdvihol som ju do vzduchu. Keďže je temná chakra silnejšia ako piesok, nebol problém preraziť ten piesok. Predsa som to bol ja kto bojoval proti Skukakuovi, takže už viem ako na neho. "Dávaj si pozor, nemôžeš útočiť tak prudko. Nikdy nevieš, na akej úrovni tvoj protivník je. Jediné čo môžeš, je sledovať jeho pohyby a predvídať. Predvídavosť sa ti bude hodiť." Usmial som sa a odhodil som ju od seba preč.

Yamikage

Všetko čo hovorila, ma zarazilo. Aj keď som sa jej nečudoval. Ale nato som tu, aby som jej pomohol. "Viem, že to máš ťažké. Ale práve preto sme teraz tu..Som tu nato, aby som ti pomohol premôcť ho...ale najprv ho budeme musieť trošku vyprovokovať...a ty sa neboj. Keby sa niečo stalo, pretuším to." Usmial som sa, aby nebola taká zatrpktnutá. Pomaličkým ktokom som kráčal smerom ku nej. V tom som sa rozbehol a bleskurýchlo som sa objavil za ňou. Natiahol som ruku, a chytil som ju do gule s temnej chakry. Práve preto že bola s temnej chakry bolo ťažké ju prelomiť alebo rozbiť. Z vonku sa zdalo, že sa nič nedeje. Ale vo vnútri na jej vnútro a Shukakuho vplývala temná chakra, čo ho moholo vyprovokovať. Ocitli sa totižto v niečom ako je kazajka...Jednou rukou som ich držal a tou druhou som skladal pečate, čo spôsobovalo, že temná chakra na nich začala tlačiť.

Yamikage

Držal som guľu s temnej chakry, a pritom som sledoval reakcie Shizuky na tento problém. Zdalo sa mi, že ju pomaličky začína ovládať, tak som musel aspoň trošku napomôcť. Moja ruka sa pomaličky začala ponárať do temnej guli až kym som sa nechytil jej hlavy. Piesok mi okamžite začal obalovať ruku, a obraňovať Shizuki. Keď som sa nejak pretlačil ku jej hlave, zavrel som oči a odrazu som sa ocitol v jej podvedomí. Otvoril som oči a stál som priamo pred Bijuu a Shizukov. Sledoval som jej reakcie priamo z miesta tohto problému. Ako Shizuka stála pred Shukakuom, prikročil som ku nej a začal som jej šepkať do ucha. "Ty si silnejšia ako on, poraz ho. Dokážeš to, musíš. Ver si, svojmu telu a svojej duši. On nieje nič, ty si tu pánom." Snažil som sa ju povzbudiť. Potom som zmizol a opäť som sa objavil vo svojom tele. Otvoril som oči, a ruku som vrátil späť. Dokážeš to...

Yamikage

Prerušil som guľu a pozrel som sa na Shinigami. No, bol som pre istotu v strehu keby náhodou bola pod jeho vplyvom. Stál som pri nej, no po chvíli som si kľakol a pozrel som sa jej do tváre. "Shizuka, si v poriadku ?" Chytil som ju za ruku, a pomohol som jej postaviť sa. Potom som od nej trošku odstúpil, bol som opatrný. Aj keď som Yamikage, tak som len človek. Vietor fúkal, a nadnášal lístie po nad naše telá. Slnko pražilo, no vietor to vyrovnal. Proste bol super deň. Nebolo ani moc teplo a ani moc zima. "Ja dúfam, že si s mojou pomocou dokázala tú obludu v tebe premôcť." Usmial som sa a pomaličky som ku nej prikročil. "Poviem ti tajomstvo, aj keď nemám v sebe Bijuu ako ty, aj ja mám v sebe démona." Zasmial som sa. "Viem aké to je nikoho nemať." Akira? Poď nachvíľu von. pomyslel som si, spravil som pečate a pri mne sa objavil malý dráčik. Nebol taký veľký ako normálny draci, no bol väčší ako mi. "Toto je Akira, je to môj démon, s ktorým som spojený. Najprv sme sa nemali moc v láske, ale potom sme sa spriatelili." Pozrel som sa na Akira a usmial som sa. "Takže, mal by som vás predstaviť. Akira, toto je Shizuka, jinchuuriki Shukakuho." "Teší ma, Shizuka-chan. Som rád, že ťa spoznávam." Usmial sa na Shizuku.

Yamikage

Jej pohľad na Akiru ma prekvapil. Akoby sa jej Akira páčil, mal som pocit, že Akira je prvý tvor, pred kým má Shinigami rešpekt. Pristúpil som ku Akirovi a naťiahol som ruku, aby som ho mohol pohladkať na hlave. Keď sklonil hlavu, pohladkal som ho, zavrel som oči a pritúlil som sa ku nemu. Naše mysle boli prepojené, takže som mu mohol hocičo povedať, bez toho aby to niekto iný počul. Jááj, som rád že ťa mám ty môj strážca. Usmial som sa. Čo by som len ja bez teba robil. Tak, myslím si, že by si ani nespravil chuuninské skúšky. Zasmial sa. Ale no tak, až tak slabý nejsom. Chytil som sa za hlavu a zasmial som sa. Potom som sa pozrel na Shinigami. "Tak, to čo som chcel, sme si aspoň trošku nacvičili, kým ešte mám čas, čo by si si ešte chcela precvičiť ? Vieš čo ? Ja mám jeden nápad, mohli by sme si dať, cvičný súboj čo ty nato ?" Pozeral som sa vážnym pohľadom do jej očí.

Yamikage

Keď na miesto odpovede na moju otázku odišla, neprekvapovalo ma to. No po chvíli na mňa konečne zaútočila. Ja som sa len pousmial a rozbehol som sa priamo oproti senbonom. Len trošku som sa posunul, aby mi nezasiahli smrtelné body. Bežal som stále rýchlejšie, vyrezalo to tak, že ani nemám v pláne sa tým senbonom vyhnúť. Yukimon... Oči mi s čierneli a v nich sa objavil žltý pentagram. Yami no Hadou. Yukimon v mojich očiach sa roztočil a menšia vlna čiernej chakry odhodila senbony a pokračovala na Shizuku. Malo to jednu výhodu túto techniku som sa naučil používať aj bez toho aby som spravil pečate, stačilo na to iba pomyslieť.

Yamikage

Ako som bežal oproti Shizuke a ona sa odrazu obajvila zamnou len som sa zastavil a zasmial som sa. V tom sa moje telo premenilo na nejakú čiernú hmotu, ktorá spadla na zem a zmizla v zemi. V tom sa zem pod jej nohami začala prepadať, a zo zeme začali vychádzať čierne ruky rôznych veľkostí. Snažili sa ju chytiť, a spôsobiž jej aspoň povrchová zranenia. Keď skoro z každej diery v zemi a čo ich bolo dosť, vyskakovali čierne ruky, vyzeralo to, akoby som sa ju snažil stiahnuť priamo do pekla. No v podstate to tak nebolo. Tie ruky boli špeciálne mnou vytvorené aby kradli z ľudí ich chakru, to nemohla Shizuka vedieť. Keď v tom sa zamračilo, a začala prsať. No nebol to len tak obyčajný ďažď, bola to tá istá čierna hmota v ktorú som sa premenil. Keď prestalo prsať, z ďaždu som sa sformoval ja..a pozeral som sa ako ju naháňajú moje ručičky..

Yamikage

Vynaliezaví dievča, dobrý spôsob ako sa vyhnúť mojím rukám..no ona ešte nevie že na ňu stále dočiahnu. Rozťiahol som ruky od seba a môj Yukimon sa roztočil. Ruky sa začali celé vyťahovať zo zeme a naťahovali sa po Shizuke. No potom prišlo niečo prekvapujúce, zo zeme odkiaľ vychádzali tie ruky sa začalo niečo vynárať. Boli to tri gigantické príšery, ktoré boli vážne obdivohodne veľké. Pod ich telami praskala zem, a padali stromy. Ja som sa len usmieval, a pozeral som sa na tie pieskové strli, ktoré leteli priamo na mňa. Zavrel som oči a rozbehol som sa. Moja rýchlosť bola známa široka ďaleko, takže som sa ohromnou rýchlosťou dostal cez piesočné streli a vyliezol som na jednoho s tých obrov. Vyliezol som mu ku hlave, kde som si sadol a sledoval som, ako si poradí s týmto problémom. Keď nezvládne toto tak bude mať v živote veľké problémy. Predsa je to Jinchuuriki, mala by prekonať niečo takéto.