Les pri Kumogakure no Sato

Akio Ikaru

Hneď ako som opustil Yamigakure, som cítil niečo ako radosť. Bol som neskutočne rád, že Yamikage-sama vybral práve mňa na takúto dôležitú misiu. Nemohol som ho sklamať, preto som ten zvitok strážil ako oko v hlave a bežal som tak rýchlo ako sa len dalo. Keby ma niekto napadol, bol som pripravený poraziť ho a svoju úlohu dokončiť. Aký si sebavedomý, to už si zabudol..kto nás zoznámil? Ozvalo sa Akiovi v hlave. Zavrel som oči a trošku som sa pousmial. Nezabudol, ale v ten deň keď mi zachránil život som pochopil, že to nieje zlý človek. Otvoril oči a preskočil konár ktorý ležal na zemi. Vietor mu nadnášal vlasy a kvapky potu mu stekali po tváry. Aj keď si proti, ale ja Yamikagemu verím. Sľúbil som mu vernosť, a ty mi v tom nebudeš prekážať. Jeho pohľad sa zmenil. Po menšom rozhovore s Yonbim ho prešla dobrá nálada. Jááj Son, ty mi vždy tak dokážeš pokaziť náladu. Zamračil som sa. Haha, tak ti treba Akio. Rád som ti pokazil deň. Tento meší rozhovor v Akiovej hlave mu aspoň trošku skrátil cestu. Nemusel aspoň myslieť nato, aká je dôležitá ochrana toho zvitku.

Akio Ikaru

Bežal som lesom, ja som si to nevšimol...no Yonbi zacítil prítomnosť aj niekoho ďaľšieho.. Pozor blíži sa spoločnosť. Spozornel som. Odkiaľ? Zo zadu.. Ako som bežal, náhle som sa zastavil a ešte skôr ako vyslovil svoju vetu, stál som za ním s katanou na jeho krku. "Kto ste a čo chcete?" Niesú sami..je ich tu okolo 14. Skáču po stromoch, teda sú v korunách. "Aha, takže nejste sami hej?" Keď som sa dozvedel od Sona túto správu, okamžite som toho prekomnou kopol do chrbátu, katanu som naťiahol pred seba a začal som sa obrovskou rýchlosťou otáčať. Toto otáčanie pomaličky vytváralo niečo ako čiervený kruh, ktorý sa okolo mňa otáčal. Keď som sa zastavil a sekol som katanou pred seba, tlaková vlna sa vletela do všetkých stromov navôkol mňa a zhodila ich. "Tak vylezte, nemám nato celý deň." Zakričal som.

Akio Ikaru

Keď sa zamnou ibajvil jeden z tých banditov a priložil mi ku krku kunai nabitý elektrinou. Dosť ma to zabolelo. Tých 400voltov čo mi prešlo telom ma na chvíľu paralizovalo, no rýchlo som sa dal do kopy a čakal som na ich ďaľší útok. Očividne týto banditi nevedeli kto som, pretože útoči hlava priamo. Prečo sa týchto smradov hneď nezbavíš ?! Povedal Son Goku. Už sa nato chystám. Usmial sa Akio. "Yōton: Yōkai no Jutsu." Akio zdvihol hlavu a vystrelil navôkol seba obrovskú masu lávy, ktorej sa len tak ľahko nevyhnú. Keď Akio je Jinchuuriki Yonbiho, láva mu nejak moc neubližovala. Všetko okolo mňa pri dotyku s lávou začala horieť. Stromy, tráva, všetko bolo v plameňoch. Ja som sa len usmial a po chvíli som sa začal smiať. "Tak poďte!" Vytiahol som si svoju katanu a z úst mi vošla láva ktorá mi pokryla meč. Vnútro bolo dosť tvrdé nato, aby vydržalo aj silnejšiu Raitonovú techniku. No z vonku bol pokrytý rozžeravenou lávou, ktorá spáli na uhol každého, kto s ňou príde do styku.

Akio Ikaru

Všade bol oheň, banditi utekali kade ľahšie. Kunaie čo na mňa poslali sa len roztavili v žiary ohňa ktorá okolo môjho tela obiehala. Kráčal som po spálených kosťiach čo tam zostali po niektorýách banditoch a len som sa usmieval. Oheň v mojom srdci vrel ako zbesnený. Prebudila sa tá moja zlá stránka. Moja druhá osobnosť ktorá je zrodená s pekelného ohňa podsvetia. Odložil som si meč a a kráčal som ďalej smerom do Kumogakure no Sato. Tak nakoniec si to ukončil skôr ako som si myslel. Podľa výrazu v tvojej tváry som predpokladal že sa s ními budeš viac zahrávať. Zasmial sa Son. Tak nedá sa nič robiť. Mohol som sa s nimi viacej hrať, ale máme dôležitú správu od Yamikageho ktorá súri čoraz viac. Je to dohoda o mierne a spojenectve s Kumogakure no Sato. Veľmi dobre vieme, že Hokage je ako malé decko. Preto sa nedá očakávať čo spraví. Odvetil som v mysli Sonovi. Tak teda, mali by sme si pohnúť. Jasné, poďme. Dopovedal a rozbehol sa ďalej.